Toto je predpokladaná celková trasa pre vodičov automobilov (nie humanitárnu dodávku). Pôjdeme asi cez Ubľu alebo Vyšné Nemecké — proste cez niektorý SK/UA priechod. Spať budeme podľa toho, ako nám to vyjde a ako veľmi sa zaprcáme na hranici.

V ideálnom prípade dôjdeme v deň 1 z Bratislavy až do Ivano-Frankivska. Alternatívou je, že prekročíme hranicu a prespíme niekde v Karpatoch na ukrajinskej strane — do Ivano-Frankivska by sme potom prišli doobeda na deň 2. Tento deň je oddychový.

Cesta Bratislava, Vyšné Nemecké – Ivano-Frankivsk je cca 10 h bez času stráveného na hranici — bude to únavný deň, treba sa na to pripraviť a myslieť na to vopred.

~1690 km cca 22 hodín čistej jazdy, cez niektorý hraničný priechod SK/UA (Ubľa alebo Vyšné Nemecké) — alternatíva cez Poľsko

Riziko

3/10

2/10

0/10

0/10

0/10

0/10

0/10

0nikdy 1–3občas 4–6pravidelne, ale nie často 6–7cca raz za týždeň 8–9niekoľko krát za týždeň 10každý deň

Tu sa všetci stretneme, ak pôjdeme dvomi rôznymi trasami zo Slovenska. Strávime tu jednu až dve noci. Chceli by sme nováčikom dať trošku času na vydýchnutie po dlhej ceste na Ukrajinu a na vstrebanie situácie, pocitov a dojmov — v meste, ktoré je relatívne bezpečné.

Ivano-Frankivsk je krajské mesto v Podkarpatí, máme tu taký náš base, čo sa týka fixerov, spoluprác a podobne. Tu sa naše cesty na Ukrajinu začali v roku 2022.

Spať budeme pravdepodobne v hoteli — ak by chcel niekto veľmi jednoduché a autentické ubytovanie, ktorým sme si prešli na začiatkoch, vieme poskytnúť nocľah v dedinskej hudobnej škole 🙂

Jednodňový pobyt v tomto meste sme identifikovali ako super ponorenie sa do ukrajinskej reality bez veľkého šoku. Šanca na útok v tomto meste je relatívne malá, aj keď nie nulová. Je to teda dobrý vstupný bod — v meste žije veľa IDPs (vnútorne vysídlených osôb), zároveň je to študentské mesto. Dotyk vojny tu môžeš vidieť najmä na mnohých čerstvých vojnových pamätníkoch hrdinom a hrdinkám, ktorí padli od roku 2014.

Niekde sa dobre najeme, dáme si pivko a pokecáme o tom, čo nás čaká.

Trasa od hranice (Užhorod) do Ivano-Frankivska

Z Ivano-Frankivska vyrážame skoro ráno (po dni voľna) a ideme až do Mykolajiva — cez mestá Ternopiľ, Chmeľnyckyj, Vinnycia, Uman a tu je dôležité — cez Kropyvnyckyj. Mapa ukazuje 11,5 hodiny, v skutočnosti to dáme za cca 10 hodín, ale rezerva je 12–13 hodín maximálne. Vyrážame o 7:00, čo znamená, že najneskôr o siedmej večer sme v Mykolajive — s rezervou na tankovanie, čakanie a podobne.

Trasa Ivano-Frankivsk – Mykolajiv

Riziko

9/10

4/10

5/10

2/10

0/10

0/10

0/10

0nikdy 1–3občas 4–6pravidelne, ale nie často 6–7cca raz za týždeň 8–9niekoľko krát za týždeň 10každý deň

Trasa z Ivano-Frankivska

Do Mykolajiva prídeme všetci spoločne. Je to najďalej, kde potrebujeme, aby nováčikovia išli. Odtiaľto tím Dopomoha kyvadlovo povezie vozidlá a humanitárku smer Cherson. Ľudia čakajúci v Mykolajive budú mať ubytovanie hradené Dopomohou.

Ak nás chcete počkať, môžete v Mykolajive stráviť 2–3 dni. Mesto je pravidelným terčom útokov — najmä shahedmi a občas raketami. Mesto nie je obzvlášť krásne, je veľké asi ako Bratislava a dosť rozťahané.

Je možnosť odtiaľto sa vlakom alebo busom dopraviť do Odesy a počkať tam. Obe tieto mestá sú podobne nebezpečné — Odesa však býva útokom vystavená o čosi častejšie, no je aj dosť väčšia.

Po odvezení vozidiel na toto miesto majú nováčikovia v podstate na výber — buď nás počkajú v tomto meste (alebo v Odese) dva-tri dni a potom pôjdeme spolu naspäť, alebo ak sa ponáhľate domov, ste voľní — z Mykolajivu sa dá dostať na Slovensko niekoľkými spôsobmi. Pozri sekciu Návrat.

Riziko

9/10

3/10

3/10

0/10

0/10

0/10

0/10

0nikdy 1–3občas 4–6pravidelne, ale nie často 6–7cca raz za týždeň 8–9niekoľko krát za týždeň 10každý deň

Túto cestu absolvujú členovia Dopomohy, ale môžu sa na ňu pridať aj nováčikovia.

Pôjde o rýchlu otočku a odovzdanie dvoch áut vojakom — pôjdu sem tri vozidlá, jedno naspäť. Traja ľudia max.

Ochranné prostriedky (balistická vesta a prilba) môžu byť k dispozícii pre nováčika, ak by išiel.

~320 km jedným smerom, cca 4 h

~640 km tam a späť, cca 8 h jazdy spolu

Riziko

10/10

4/10

3/10

10/10

10/10

10/10

10/10

0nikdy 1–3občas 4–6pravidelne, ale nie často 6–7cca raz za týždeň 8–9niekoľko krát za týždeň 10každý deň

Do Chersonu pôjdu len ľudia, čo tam už boli — tam nikoho ťahať nechceme a nebudeme. Jednak treba na vstup do mesta špeciálne povolenie, jednak je to mesto veľmi nebezpečné.

Sem v podstate pôjde humanitárna dodávka a dve ďalšie autá. Túto cestu absolvujú výlučne chalani z Dopomohy (Maťo, Feri, Boris) a autá tam nejako povozíme.

Je dosť možné, že tam budeme musieť prespať 1–2 noci — uvidíme, toto ešte nevieme.

Odesa je tretie najväčšie mesto na Ukrajine — veľkosťou približne ako Praha. Má krásne historické centrum, pláže a promenády. Kvôli strategickej polohe, veľkému prístavu a blízkosti okupovaného Krymu je veľmi častým cieľom raketových útokov a shahedov — tie sú tu viac-menej každodennou záležitosťou. Je to však veľké mesto.

My sem chodievame radi a na ceste z Chersonu si tu vždy oddýchneme na deň–dva. Podľa nás stojí za to toto mesto vidieť a zažiť — je podobne nebezpečné ako Charkiv či Kyjiv, v zásade s každodenným ostreľovaním, no mestá sú veľké a šanca, že vás niečo trafí priamo, nie je až taká veľká.

Riziko

10/10

8/10

8/10

5/10

0/10

0/10

0/10

0nikdy 1–3občas 4–6pravidelne, ale nie často 6–7cca raz za týždeň 8–9niekoľko krát za týždeň 10každý deň

Trasa Odesa – Mykolajiv, cca 2 h

Pôjde päť áut, z ktorých štyri zostávajú na Ukrajine — tri smerujú do Chersonu (cez Mykolajiv): SsangYong Rexton, Mitsubishi Outlander a Mitsubishi Outlander (2010). Do Dnipra ide Škoda Octavia. Piate auto (Crafter) ide s nákladom do Chersonu a vracia sa späť na Slovensko.

V každom aute sú ideálne dvaja vodiči, ale nie je to úplne nutné.

Popri týchto piatich ide s nami aj šieste vozidlo — 8-miestna dodávka NÁVRAT, ktorá pôjde s nami do Mykolajiva a bude slúžiť ako spätný transport pre dobrovoľníkov na Slovensko. Viac v sekcii Návrat.

na doplnenie Detailné info o vozidlách a posádkach pribudne neskôr.

SsangYong Rexton

→ Cherson

VodičFrantišek Klincko (Feri)

SpolujazdecMichal Kružlík

fotka auta na doplnenie

Mitsubishi Outlander

→ Cherson

Vodična doplnenie

Spolujazdecna doplnenie

fotka auta na doplnenie

Škoda Octavia

→ Dnipro

Vodična doplnenie

Spolujazdecna doplnenie

Mitsubishi Outlander (2010)

→ Cherson

VodičMatej Kautman (Kauťo)

Spolujazdecna doplnenie

Citroën Jumper «Crafter»

→ Cherson — humanitárna pomoc

VodičBoris Lacík

SpolujazdecOndrej Stanek

FORD TOURNEO — NÁVRAT

→ Mykolajiv a späť — 8-miestna

VodičKarol Husár

Spolujazdecna doplnenie

V prípade náletov a bombardovania Ukrajinci rušia silnými rušičkami GPS signál, aby sa ruské rakety a drony nevedeli navigovať, alebo aby im to aspoň sťažili. V tomto prípade prestáva fungovať navigácia kľudne aj na hodinu.

Mimo miest to väčšinou nebýva problém a ani sa to mimo miest veľmi nestáva, no úplne bežne sa to stáva v mestách — ak sa rozdelíme, stratíme a zamotáme v nejakom meste, nič sa nedeje. Keď naskočí GPSko, nájdeme sa 🙂 Stáva sa to naozaj veľmi často, netreba panikáriť a proste go with the flow.

Pred hranicou sa všetci dáme do šíku 🙂 Prvé auto bude čierne Mitsubishi s Maťom, za ním ďalšie tri autá na prevozných značkách, posledný pôjde Ford, ktorý sa vracia naspäť na Slovensko — ten to bude mať najjednoduchšie.

Karol na Forde prechádza hranicu ako bežný automobil, takže v podstate nepotrebuje riešiť nič. Je možné, že ho oddelia od áut na prevozných značkách a vybavia ho rýchlejšie (alebo aj nie).

Každé auto, ktoré bude hotové a sprocesované aj s posádkou, počká za hranicou — a tam sa všetci stretneme a povieme si, čo ďalej. Tento proces môže trvať hodinu, ale aj päť hodín, a toto nevieme nikdy dopredu zaručiť.

Podľa toho, kedy sa nám podarí prísť na hranicu, a podľa toho, ako rýchlo nás sprocesujú a nebudú (alebo budú) vymýšľať kraviny, sa dostaneme do Ivano-Frankivska — v najhoršom prípade prespíme niekde na Zakarpatí, ale snáď nie 🙂

Každé auto musí mať šoféra, ktorý bude na deklarácii — deklarácie dostanete pri odchode z Bratislavy do auta. Dostanete aj nejaké iné papiere, asi darovacie zmluvy a tak ďalej.

V podstate sa nemusíte stresovať, toto za vás obehajú chalani — s colníkmi slovenskými aj ukrajinskými to budeme riešiť my. V zásade budete auto len posúvať po hranici a my tam budeme kmitať a riešiť.

Po ceste budeme spať v nejakom ubytovaní, ktoré bude lowcost, ale nič hrozné — budeme spať tak, že v každej izbe budeme dvaja, traja, aby sme znížili náklady, takže si zoberte štuple do uší kvôli chrapáčom. Kto potrebuje súkromie, môže si vlastnú izbu uhradiť na vlastné náklady, to nie je žiaden problém, a väčšinou spávame na miestach, kde sa ceny za noc pohybujú od 20 – 35 eur na noc. Spoločné izby pre dobrovoľníkov uhradí Malá Veľká Dopomoha.

V prípade Mykolajiva, kde nás viacerí budete čakať, buď nájdeme nejaké výhodné hromadnejšie ubytovanie za dobrý peniaz, alebo skúsime vybaviť prespávanie v niektorej zo spriatelených organizácií, ak majú priestory — to by ste ale potrebovali aspoň spacáky. Dá sa prespať na jednej kvázi fare (tam sa ale nesmie robiť bordel 🙂 nič pre mňa teda) a možno má nejaké kapacity Koridor UA — spriatelená česká organizácia, ale toto doriešime za behu.

Doprava a dlhé presuny sú pri tomto výjazde najrizikovejším bodom. Cesty na Ukrajine sú široké, rovné a dlhé, takže sa tam jazdí rýchlo a nie vždy bezpečne.

Cesty sú zradné, treba predvídať — ich kvalita záleží od roka a zimy, bývajú úplne okej, alebo aj príšerne deravé. Často dochádza k čelným zrážkam s kamiónmi, treba byť extrémne ostražitý na cestách.

• Dlhé trasy a veľa hodín za volantom.
• Veľa kamiónovej dopravy — kamióny sú tam všade.
• Na Ukrajine neexistuje STK, takže technický stav áut býva často mizerný.
• Mimo miest sa počíta s kravami a koňmi priamo na ceste.
• V noci neosvetlení cyklisti a chodci — toto je asi najzradnejšie.

Podľa závažnosti situácie samozrejme víťazí zdravý rozum. Všeobecne ale platí toto:

• Komunikuješ zvyšku konvoja — čo sa stalo, kde sa to stalo a či sa to dá vyriešiť na mieste, alebo sa treba po teba vrátiť.
• Ak sa niekomu niečo stalo, samozrejme ho ošetruješ, prípadne voláš záchranku, a až potom dáš vedieť zvyšku konvoja.
• Konvoj sa podľa situácie rozhodne, čo ďalej — počkáme, vrátime sa po teba, pomôžeme s opravou defektu alebo podobne.

Hučanie sirén si zažijete určite, a to často niekoľkokrát denne aj v noci.

Niektoré mestá sú modernejšie a ohlasujú aj reproduktormi ľudským hlasom, že ide o začiatok alebo koniec vzdušného poplachu.

Ukrajinské slovo pre poplach alebo alarm je TRIVOHA — toto je dobré si zapamätať. Celý názov vzdušného poplachu je ПОВІТРЯНА ТРИВОГА (Povitrjana trivoha).

Sirény ohlasujú rôzne typy nebezpečenstva, no vždy ide o nebezpečenstvo zo vzduchu. Či už letia rakety, shahedy, alebo „len vzlietli“ ruské bombardéry niekde v Mordore — to sa väčšinou dozviete v telegramových appkách. K tomu si dáme školenie naživo, počas cesty alebo tesne pred odjazdom.

Poplachy môžu trvať 15 minút, ale aj niekoľko hodín.

Toto sa bude diať pomerne často a na to, ako sa zachovať, nemáme dobrú odpoveď. Vždy len pokračujeme ďalej v jazde.

Ak je naším cieľom nákupné centrum, sklady, veľké poštové či distribučné centrum, sme obozretní — tieto objekty sú presne častým cieľom útokov. Budeme si to operatívne vysvetľovať. V zásade platí: ak znie poplach počas jazdy, pokračujeme ďalej.

Ak sa bavíme o nebezpečenstvách spojených s vojnou ako takou a ruským ostreľovaním, tak sa jedná najmä o rakety rôzneho typu a vojenské kamikaze drony, tzv. Shahedy. Nováčikov do miest, kde by hrozilo riziko malých FPV kamikaze dronov a delostrelectva, neberieme. Dáme si školenie, ako používať appky a telegramy, ktoré fungujú ako systémy včasného varovania.

Podľa aktuálnej mapy bojov (k 15. 9.) je červená plocha okupované územie, fialová okupované už od roku 2014 (Krym) a zelená oslobodené územie.

Mapa bojov, k 15. 9. (DeepState)

Vysvetlivky k hrozbám

Shahed

Geran · Gerbera · UAV · BPLA · „moped“

Shahed (SK: šahíd / UA: šached, „moped“) — pod týmto slangovým názvom sa označujú všetky vojenské drony pôvodne iránskej výroby aj ich podobné zbrane: Geran (ruská kópia iránskeho Shahedu) a Gerbera (menší typ). Je to zbraň, ktorú Rusi používajú na útoky na mestá najčastejšie a v najväčších počtoch.

Majú rôzny pohon — od vrtuľového (tieto znejú ako moped a letia relatívne pomaly, počuť ich zďaleka) až po prúdový alebo raketový. Ak sa s niečím stretneme na tejto ceste, budú to s najväčšou pravdepodobnosťou práve Shahedy. Môžu niesť 40–90 kg nálož — sú to kamikaze drony s veľkou ničivou silou, no menšou ako rakety akéhokoľvek typu. Shahed nezničí celý panelák, ale skôr jeden byt alebo poschodie.

V telegramových appkách sa shahedy označujú aj ako UAV, moped, shahed alebo BPLA. Najčastejšou obranou proti nim sú guľomety na pickupoch — aj padajúci zostrelený shahed je veľmi nebezpečný.

Rakety s plochou dráhou letu

Kalibr (3M-14) · Ch-101 / Ch-555 · Kinžal (Ch-47M2)

Na rozdiel od Shahedov ide o klasické riadené strely — rýchlejšie, s výrazne väčšou náložou a bez charakteristického zvuku mopedu. Rusko používa najmä tri typy: Kalibr (3M-14) — z lodí a ponoriek Čiernomorskej (Sevastopoľ/Novorossijsk) a Kaspickej flotily, dolet 1500–2500 km, ~800 km/h; Ch-101/Ch-555 — z bombardérov Tu-95MS/Tu-160 ešte nad Ruskom (Engels-2, Olenja), dolet 2500–3500 km, podobná rýchlosť; Kinžal (Ch-47M2) — aeroballistická strela z MiG-31K, udávaná rýchlosť až Mach 10–12, najťažšie zostreliteľná. Presné parametre sa medzi zdrojmi líšia, ide o orientačné hodnoty. Kvôli väčšej hlavici dokáže zničiť celý vchod či väčšiu časť bytovky, nielen jeden byt.

Telegramové kanály o vypustení a smere týchto rakiet informujú relatívne dobre a včas — keďže let na cieľ trvá desiatky minút, je čas na opatrenia. Výnimkou je Odesa, kam nadzvukové rakety Onyx niekedy priletia z Krymu alebo z lodí skôr, než zaznejú sirény.

Balistické rakety

Iskander-M (9K720) · KN-23 (Hwasong-11)

Najrýchlejšia a najmenej predvídateľná hrozba spomedzi všetkých. Rusko používa najmä Iskander-M (dolet ~500 km) a čoraz častejšie aj severokórejský KN-23 — takmer identickú kópiu Iskanderu (dolet ~450–690 km). Obe sa odpaľujú z mobilných pozemných odpaľovačov (TEL), ktoré sa rýchlo presúvajú a môžu vystreliť prakticky odkiaľkoľvek z ruského územia, Bieloruska či okupovaného juhu Ukrajiny — na rozdiel od bombardérov či lodí tu niet pevnej základne, ktorú by bolo možné sledovať. Letia po kvázi-balistickej dráhe rýchlosťou až Mach 6–7 a v závere letu ešte manévrujú, čo takmer znemožňuje zostrelenie. Nesú hlavicu 480–700 kg — výbušnú, termobarickú, alebo kazetovú, ktorá sa nad cieľom rozpadne na desiatky menších submunícií a zasiahne oveľa širšiu plochu.

Kvôli mobilnému odpáleniu a krátkemu letu (na blízke ciele 1–2 minúty, na maximálny dolet cca 5–7 minút) prichádza varovanie väčšinou len tesne pred dopadom, niekedy až po ňom — telegramové kanály tu na rozdiel od cruise rakiet často nestíhajú dať reálny reakčný čas.

Klzavé bomby KAB / FAB

FAB-500 · FAB-1500 · FAB-3000 (s modulom UMPK)

KAB/FAB sú staré sovietske „hlúpe“ letecké bomby (číslo v názve je hmotnosť v kg — 500, 1500, až 3000), na ktoré Rusko dolepilo lacnú súpravu UMPK s vysúvacími krídlami a satelitným navádzaním. Zhadzujú ich stíhacie bombardéry Su-34 (výnimočne Su-35) ešte spoza frontovej línie alebo z ruského územia, odkiaľ bomba dokĺže na cieľ vzdialený zhruba 40–70 km. Práve preto, že odpal je tak blízko a let trvá len pár minút, neexistuje prakticky žiadne varovanie — appky a telegramy tu nestíhajú takmer vôbec.

Hlavica je v podstate celá bomba — FAB-500 nesie cca 350 kg trhaviny, najväčšia FAB-3000 vyše tony. Je to najničivejšia bežne používaná munícia v tejto vojne, jeden zásah dokáže zrovnať celú budovu so zemou. Kvôli obmedzenému doletu ich Rusko používa takmer výlučne na mestá blízko frontu — presne preto je táto hrozba najvyššia v Chersone, vysoká aj v Záporoží, a čoraz častejšie sa objavuje aj v Odese.

MLRS

raketomety s plochou dráhou letu

Raketomet, ktorý naraz odpáli viacero rakiet z jedného vozidla a zasiahne tak väčšiu plochu naraz. Toto nám hrozí iba a pouze v Chersone, iných miest sa netýka.

FPV drony

first-person-view kamikaze drony

Dobrovoľníci sa v oblastiach s rizikom FPV dronov prakticky nebudú pohybovať — týka sa to Chersonu a cesty do a z Chersonu, veľmi okrajovo aj Dnipra, ale len trochu.

Delostrelectvo

ARTA

Toto nám hrozí iba a pouze v Chersone, iných miest sa netýka.

Na Ukrajine sú veľké oblasti zamínované, no nás — teda vás, dobrovoľníkov nováčikov — sa to bude týkať iba v Mykolajivskej a Záporožskej oblasti a určite v Chersone, tam je toho veľa. Kým neprídeme do Mykolajiva, netýka sa nás to.

Myslite na to, že popri diaľniciach, cestách a poliach môžu byť stále veľké úseky zamínované — väčšinou sú aspoň nejako označené. V okolí Mykolajiva prebehla obrovská dlhodobá odmínovacia akcia, ale nič nie je stopercentné a náhoda je blbec, tak to majte na pamäti, keď budete stáť na krajnici a pôjdete sa vycikať.

Čo sa týka nevybuchnutej munície, tu opäť víťazí zdravý rozum — nechytať sa ničoho, čo leží na zemi a vyzerá to, že by to mohlo vybuchnúť 🙂 Rusi zhadzujú aj plastové míny z dronov a delostrelectva, ale opäť sa to týka najmä Chersonu.

Krajina je v prebiehajúcom vojnovom konflikte. Stretneme veľa ľudí s hroznými príbehmi, na uliciach budeme stretávať invalidov a veteránov z bojov, uvidíme nekonečné pomníky s fotografiami padlých vojakov a vojačiek, rozbombardované domy, budeme počuť hučanie sirén a zažijeme nálety.

Toto všetko nie sú jednoduché veci na spracovanie za tak krátky čas. Treba sa na to trochu pripraviť — aj na to, že to vo vás vyvolá silné pocity.

Je úplne normálne, že vás to zasiahne. Rozprávajte sa o tom medzi sebou v aute alebo na ubytovaní — nikto sa za to nehanbí. A ak to pocítite ešte po návrate, porozprávajte sa o tom s niekým blízkym.

Každé vozidlo bude vybavené taktickou lekárničkou, tzv. IFAK-om. Bude obsahovať dva turnikety, izraelský obväz, chest-seal a ďalšie drobnosti. K použitiu týchto vecí a všeobecne k prvej pomoci si dáme osobnú inštruktáž s Ondrejom (lekár) a Borisom (záchranár) pred cestou.

IFAKy treba mať počas ciest a presunov stále po ruke.

Každý si zoberte lieky, ktoré potrebujete. Ak máte lieky alebo zdravotné problémy vážnejšieho charakteru (epilepsia, cukrovka, astma), prosím, nenechávajte si to pre seba — môže sa stať, že budeme v situácii, keď bude dobré, aby to vedel aj niekto ďalší.

S nami pôjdu dvaja zdravotníci — Ondrej je lekár anesteziológ a Boris je záchranár. Dajte to vedieť aspoň im.

Balistickú ochranu — t.j. nepriestrelná balistická vesta a kevlarová prilba — máme iba tri sady, ďalšie kupovať neplánujeme, je to naozaj veľká investícia. V zásade tieto ochranné prostriedky nosíme iba v Chersone a na ceste do Chersonu a z neho, prípadne na Donbase. Cestou do Mykolajivu ani v Mykolajive tieto ochranné prostriedky nepoužívame.

Je na každom, ak si chce tieto ochranné prostriedky zadovážiť a môže v nich cestovať celú dobu, ale je to takmer zbytočné. Budeme ich potrebovať v zásade len tí, čo pôjdu do Chersonu.

Toto je na každého vlastnej zodpovednosti, útek do krytov nebudeme ako Dopomoha nijako organizovať. Netreba sa na to spoliehať. Vždy, keď niekde budeme, môžeme vám zistiť, kde je najbližší oficiálny alebo provizórny kryt, shelter, bunker — a každý sa môže slobodne zariadiť podľa svojich pocitov.

Kryty v budovách aj vonku bývajú označené najmä na vertikálnych stenách šípkami, ktoré by vás mali naviesť.

My do krytov nechodíme, nie preto, že by sme sa hrali na hrdinov a nebáli sa, ale z praktických a lenivých dôvodov. V meste ako Mykolajiv je poplach (sirény) aj niekoľko krát do dňa. Pre predstavu, v meste Mykolajiv 16. 9. 2026 bolo za 24 h deväť vzdušných poplachov, ktoré v priemere trvali každý 1:20 h. Čo v praxi znamená viac ako 9 h v kryte pod zemou. Tak asi tak.

Za mňa (Maťo) má zmysel ísť do krytu pri naozaj masívnom kombinovanom útoku na mesto, keď na mesto letia desiatky shahedov a rakiet naraz. Ale ako sme povedali — každý podľa seba.

Napríklad v Mykolajive pri zastávkach a podobne môžu byť aj betónové liate prenosné kryty, ako na fotke.

Kryt sa môže volať aj schovišče (ukr. СХОВИЩЕ), ako na fotke z Mykolajiva.

Bežné cestovné poistenie do krajiny v aktívnom vojenskom konflikte nedostaneš. Sme tam na vlastné triko a vlastnú zodpovednosť — každý si náklady spojené s liečbou a úrazom hradí sám.

Zdravý rozum, ostražitosť a pás v aute — to je jediné „poistenie“, aké tam reálne máme.

Platný pas a vodičák — skontroluj si to. Ak máš náhodou v pase pečiatku z Ruska, Iránu, Bieloruska, Severnej Kórey a podobných krajín, toto bude problém. Ak máš starý pas, treba tiež zistiť, či to nie je problém.

Dopomoha hradí ubytovanie, naftu, opravy áut po ceste a náklady na prípadný návrat vlakom/busom.

Tradične si stravu platíme z vlastného vrecka — na to sa prosím pripravte. Ak nechcete hýriť, týždeň na Ukrajine vie vyjsť veľmi lacno a zmestíte sa do 200 eur za stravu a kávičky. Ja (Maťo) mám vždy pripravených cca 400 eur, ktoré tam väčšinou aj minem, ale ja nešetrím na jedle, pive, kávičkách, občas niekoho miestneho pozveme na obed za naše prachy a tak — suveníry tiež nakupujeme a podobne. Viac ako 500 eur neminieš, aj keby si sa veľmi snažil 🙂

Takmer všade sa dá platiť kartou, ale je dobré mať pri sebe aj nejakú hotovosť v hrivnách — tú si vyberáme tam z bankomatu, áno, sú za to poplatky, ale nič hrozné. Ja si väčšinou vyberiem tak 50–100 eur v hrivnách a mám keš. Ostatné veci platím kartou. (pozn. Matej)

Počas cesty sa bude tankovanie platiť výhradne kartou Dopomoha — takže sa budeme čakať na čerpačkách a budeme si to hlásiť.

Bankomaty aj banky fungujú normálne, platby kartou sú bežné takmer v každom biznise.

Na priebežnú komunikáciu počas cesty (medzi všetkými autami v konvoji) si založíme spoločnú WhatsApp skupinu. Pozvánku pošlem pred odchodom.

Od 1. januára 2026 patrí Ukrajina do európskej roamingovej zóny Roam Like at Home, čo znamená, že slovenské a iné EÚ SIM karty môžete na Ukrajine používať za rovnaké ceny ako doma na Slovensku.

Telefónny signál a dáta fungujú úplne normálne, tak ako u nás — domov si zavoláte, napíšete kedykoľvek budete chcieť a potrebovať.

Nainštaluj si Telegram, ak nemáš — dosť sa tam používa. Ja ho používam hlavne na komunikáciu s Ukrajincami a potom na sledovanie situácie a informácií o útokoch, raketách, čo kde ktorým smerom letí a podobne. (pozn. Matej)

Je aj appka «Повітряна тривога», kde si zadáš mesto, v ktorom si (alebo pre ktoré chceš, aby ti hlásila sirény). Ja ju osobne nepoužívam, lebo mi kvôli nej v kuse hučí mobil — je to častejšie, ako sa zdá. (pozn. Matej)

na doplnenie Telegram kanály — sem pribudnú konkrétne kanály, ktoré sledujem, na komunikáciu s Ukrajincami aj na sledovanie situácie, útokov a rakiet. Pošlem ich pred výjazdom.

Dôležité je mať powerbanku vždy nabitú, keď sa dá — na čo väčšinou nemyslíme, lebo sme dementi a nosíme vybité powerbanky. Ja mám jednu 20 000 mAh. (pozn. Matej) Môžeš zobrať takú alebo dve, ak máš — 10 kusov brať nemusíš, veci sa dajú vždy nabiť aj v aute.

• Nabíjačka na telefón
• Nabíjačka na powerbanku (odporúčam mať zvlášť — pozn. Matej)
• Káble do auta na nabíjanie zo zapaľovača

Zásuvky majú rovnaké ako my.

V októbri sa pravdepodobne už začne masové ostreľovanie energetickej infraštruktúry pred zimou, ako každý rok. Znamená to, že môžu byť veľké výpadky elektriny na niekoľko hodín, až celé dni — treba sa na to mentálne pripraviť.

Veľa ubytovaní má generátor a v prípade blackoutu ho zapínajú, takže je na ubytovaní svetlo a elektrina, ale nie vždy. Rovnako dochádza k výpadkom iných energií ako je teplo a voda.

Môžeme tam fungovať úplne bez problémov, ale môže nastať situácia, že budeme celý deň a noc bez elektriny — treba sa na to pripraviť.

To asi nemusím vypisovať — čo ti bude chýbať, sa dá kúpiť. Ale určite nepodceň teplé veci: termoprádlo, čiapku, niečo na krk, rukavice, teplé a pohodlné topánky (hlavne — veľa času v aute, ale aj v zime). Niečo nepremokavé a teplé proste. Je tam väčšia zima ako u nás, keďže majú skôr kontinentálnu než atlantickú klímu.

Nezabudni si do batoha pribaliť platný pas a vodičský preukaz — bez nich sa cez hranicu nedostaneš. Podrobnosti k dokladom (čo môže byť problém, starý pas a podobne) nájdeš v sekcii Doklady, poistenie a peniaze.

Čelovka — ja dosť využívam tú s červeným svetlom, hlavne keď idem po tme po niečo do auta, kvôli tomu, že to nie je moc vidieť z diaľky (zhora). (pozn. Matej) Ale stačí aj obyčajná čelovka a niekedy aj mobil. Hlavne nech je to taká, ktorú budeš mať stále pri sebe a nemusíš ju hľadať ako kkt furt — ako ja. (pozn. Matej)

Powerbanky, nabíjačky a káble do auta si tiež priprav — podrobnosti k tomu, koľko a aké, nájdeš v sekcii Komunikácia a energia.

Ľadvinka / kapsička — podľa toho, ako si zvyknutý to nosiť, ale je to veľmi praktické. Ja tam mávam pas, cigy, nožík, powerbanku, kľúče od hotela, čelovku a nabíjačky a podobne. (pozn. Matej)

Nôž alebo multitool — proste praktiš.

Teplý je lepší, ale zober aký máš. Ja mám taký letný a vždy prežijem, väčšinou ho ani netreba. (pozn. Matej)

Budeme často spať viac chlapov v jednej izbe, takže chrápači, nechrápači, spolu. Odporúčam štuple do uší — lepšie sa tak spí aj počas bombardovania 🙂 (pozn. Matej)

Ide o zákaz vychádzania. Ukrajina je vo vojnovom stave, a teda platí stanné právo. Vo všetkých mestách, v ktorých budeme, platí prísny zákaz vychádzania od 0:00 do 5:00.

Po ceste budeme prechádzať niekoľko typov vojenských aj policajných checkpointov — na Ukrajine sa všetky označujú ako blokpost. Sú to betónové barikády a šikany na ceste, niekedy len dočasné.

• Pozor: celá doprava tam zastaví, aj na diaľnici, takže dávajte pozor na búračky.
• Väčšinou nás len odmávajú, ale často aj zastavia a preverujú pasy, prípadne náklad v aute. Buďte milí a zhovievaví — robia si svoju robotu.
• S vojakom/policajtom komunikuje väčšinou vodič. Ak vás odmávajú, idete ďalej. Ak vás zastavia, väčšinou stačí ukázať pasy. Po anglicky moc nevedia, ale základné slovo je VOLONTER (dobrovoľník). Väčšinou nás nechávajú na pokoji.

Opatrne — hlavne nefotiť vojenské a administratívne objekty, budovy, zákopy, blokposty, checkpointy a vojakov či policajtov. Všeobecne v celej krajine. Ak si veľmi chceš niečo odfotiť, radšej sa spýtaj, či môžeš — v najhoršom dostaneš negatívnu odpoveď.

Pokiaľ ide o fotky vojakov (niekedy to bude možné — napríklad kamoši, pri odovzdávaní vecí a podobne, ale vždy sa treba pýtať do aleluja) či už v uniforme, alebo v civile — pri zverejňovaní je dobré im zamazať tvár prakticky vždy, prípadne ich informovať, že to nepôjde na net, a keď tak bez tváre.

• Pri zverejňovaní fotiek z miest bližšie k frontu zamaž okolie, ktoré môže identifikovať pozíciu cieľa (napr. pozadie fotky z dvora nemocnice).
• Lokáciu na sociálne siete kvôli vlastnej aj všeobecnej bezpečnosti nepostuj — prípadne len veľmi zbežne, a nikdy nie v čase, keď sa tam ešte nachádzaš.
• Vypni GPS lokalizáciu na mobile, hlavne pri fotení v nemocniciach a podobne — niektoré telefóny automaticky pridávajú lokalizačnú informáciu priamo k fotke.
• V bojových zónach fotky z miesta pridávam na net až vtedy, keď tam už nie som — pre istotu. (pozn. Matej)

V zásade okrem toho, že chceme chrániť seba, chceme hlavne chrániť tie ciele — posledné, čo chceme, je aby kvôli fotke, ktorú zverejníme, rusáci niekoho zabili alebo niečo zbombardovali. Zdravý rozum víťazí — ja mám so sebou vždy foťák, ale v Chersone ho na verejnosti veľmi nevyťahujem a fotím len to, čo si myslím, že je okej, prípadne sa na rovinu opýtam a vysvetlím. (pozn. Matej)

Nie sme na školskom výlete, každý je zodpovedný sám za seba. Asi si viete predstaviť, že na Ukrajine alkohol nie je žiadna rarita. S konzumáciou to každý zvládne po svojom, len by bolo super nerobiť to pri šoférovaní a uvedomiť si, kedy ráno vstávame a vyrážame, a byť psychicky aj fyzicky aspoň trochu v poriadku na cestu 🙂

Drogy — zákony podobne ako na Slovensku, každý je zodpovedný sám za seba.

Cigarety — kto fajčí: cigarety sú na Ukrajine oveľa lacnejšie, takže nosiť drevo do lesa veľmi neodporúčam. (pozn. Matej)

Mimo ciest a samotnej vojny pokladám situáciu za pomerne pokojnú — reálne sú pre nás štatisticky najnebezpečnejšie cesty a dlhé presuny. (pozn. Matej) Potom samozrejme russkí zmrdi a ich bombardovanie no a potom dlho dlho nič.

Treba však byť obozretný. V krajine je plno zbraní, munície, traumatizovaných ľudí a alkoholu 🙂 takže tak nejak s rozumom.

Na západnej Ukrajine ruštinu fakt nemajú radi, takže s tým netreba moc provokovať — ale najlepšie to aj tak pochopíte sami naživo.

V Odese, Mykolajive a Chersone hovorí 70 % ľudí rusky — tam to riešiť netreba vôbec, hovoríš, ako chceš. Na západe tiež, keď vidia, že si cudzinec, niektorí prehadzujú do angličtiny.

Slovníček s fonetickou výslovnosťou — v strede je to, ako to čítať po slovensky.

Rýchla poznámka k čítaniu: г = h, и ≈ y, і = i, ї = ji, є = je, щ = šč, ь zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku (ď, ľ, ň).

Na celej Ukrajine platí celoštátna minúta ticha o 9:00 ráno na pamiatku obetí vojny — spustí sa signál v rádiách a podobne, doprava sa na chvíľu zastaví a ľudia sa zastavia v tichu. Ak vtedy budeme na ceste, je bežné, že sa aj autá na chvíľu zastavia. Veľakrát si to ale neuvedomíme a veľakrát autá nezastavujú — je len dobré si uvedomiť, že niekedy áno, a vtedy sa väčšinou pridáme k nim.

Môže sa stať, že po ceste stretneme pohreb vojaka alebo vojačky. Väčšinou ide o kolónu áut s policajným autom vpredu na majákoch, s vlajkami a niekedy aj s procesiou peších.

Vtedy sa auto odstavuje na kraj cesty na blikačky, vyjde sa von a vzdáva sa hold — všetci pokľaknutím na kraji cesty.

Je to na každom, ale robia to tam všetci a my to robíme tiež.

• Polícia: 102
• Záchranná zdravotná služba: 103
• Hasiči: 101

Jednotné európske číslo 112 na Ukrajine zatiaľ nie je celoplošne zavedené — funguje len v niektorých regiónoch/sieťach, spoľahlivejšie je vytočiť konkrétne trojčíslie vyššie.

Veľvyslanectvo SR — nonstop núdzová linka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre občanov v núdzi v zahraničí:

• +421 2 5978 5978
• +421 906 075 978

Na núdzovej linke neposkytujú konzulárne informácie. Je určená len na nahlásenie úmrtí, hospitalizácií, policajného zadržania a iných vážnych prípadov ohrozujúcich život, zdravie či majetok slovenských občanov, ktorí sa ocitli v núdzi.

Jedlo a nápoje — či už alko, alebo nealko — si počas tejto cesty hradí každý sám. Rátaj s tým a priprav si na to budget.

Po ceste si nedávame žiadne „obedné pauzy“, pretože máme málo času a potrebujeme stíhať všetko aj s rezervou na fuckupy. Takže strava počas dlhších presunov je káva, voda a hotdogy na pumpách — ale neboj sa, gastro na ukrajinských pumpách je na oveľa vyššej úrovni ako na Slovensku a bude ti chutiť.

Strava v mestách, keď bude viac času, je už na každom — ukrajinská kuchyňa a reštauračné servisy sú oproti našim oveľa lepšie. Priemerná cena za obed aj s nápojom v normálnej bežnej reštike je do 10 eur.

Môžeš sa tešiť na boršč, pelmene, šašliky, krevetky, kraftové pivá a všakovaké iné dobroty za super ceny.

V zásade sa vyhýbam pitiu vody z vodovodu na Ukrajine — ale ako kde. (pozn. Matej)

Ostatné — ako povedia miestni. Ja si tam v tej vode len umývam zuby a moc ju nepijem, pokiaľ nemám najebané suchoty a neumieram. (pozn. Matej)

Dodávka Dopomohy (Crafter) sa vracia ako posledné vozidlo a nie sú na ňu viazaní iní dobrovoľníci — má iba tri miesta. Budeme sa snažiť vybaviť viacmiestnu dodávku na odvoz všetkých dobrovoľníkov na Slovensko, keďže autá odovzdávame na Ukrajine.

V prípade, že budeme disponovať takýmto vozidlom, dobrovoľníci sa vrátia po vlastnej osi — pravdepodobne s jedným členom Dopomohy, kľudne aj o niekoľko dní skôr, naspäť s týmto vozidlom. Tím Dopomohy v počte jeden až dvaja ľudia ešte ostane na Ukrajine doriešiť dopravu vozidiel a tovaru. Ak sa nováčikovia-dobrovoľníci dohodnú, že nás chcú počkať, môžu, a pôjdeme naspäť všetci spolu — takýto výjazd bude ale trvať skôr 10 dní než týždeň.

Alternatíva bez dodávky na návrat — účastníci sa budú musieť vrátiť na Slovensko vlakom. Toto je horšia z variant, ale bežne sa to tak v dobrovoľníckom svete na Ukrajine deje, ak ide o dovoz áut. Z Mykolajivu alebo Odesy idú vlaky do Ľvova a odtiaľ prestup na vlak na Slovensko — nie je to krátka cesta, trvá aj dva dni, ale vlaky sú pohodlné a hlavne lôžkové v noci. Takúto cestu môže Dopomoha preplatiť.

Letecká alternatíva — túto alternatívu Dopomoha nepreplatí, ale je veľmi pohodlná: z Odesy sa dá autobusom dostať do moldavského hlavného mesta Kišiňov (Chișinău) a odtiaľ letecky do Viedne alebo Bratislavy.

Po návrate si hlavne oddýchnite a dajte si aspoň deň-dva voľna na spracovanie všetkého, čo ste zažili.

Keď sa všetci vrátime — veríme, že v dobrom zdraví — môžeme sa stretnúť pri pive, pokecať a dať si debrief s trochu odstupom času.